Vďaka vám nachádzam v škole cestu k deťom, ktoré sú okolím označované ako nezvladnuteľné
,, Ferko deje sa niečo? Prečo už nepíšeš do písanky písmenko a?,,
,, Lebo.,,
,, Ty si už asi unavený však? Dnes už bolo toho dosť.,,
,, Ánoooo…,,
,, Chápem ťa.,,
,, Dávidko, potrebujem byť teraz sama. Prosím Teba aj ostatné deti. Nechoďte prosím za mnou kým nebude veľká ručička na 11.,,
,, Si nahnevaná a preto kričíš Saška ? Som tu s tebou. Chceš sa
pritúliť?,,
,, Ánoooo.,,
,, V poriadku. Som tu. Myslíš,že by si mohla plakať tu u mňa trošku
tichšie aby deti mohli pokračovať v práci? Ďakujem Ti.,,
,, On mi robí zle!,,
,, Maťko a čo keby si mu skúsil povedať, že ti to nie je príjemné.,,
O pár minút. :
,, Je to v pohode. Už sme si to vyriešili. Kubko si myslel, že sa tak hráme
a mne to nevadí.,,
,, Ten kto ťuká s tým perom o lavicu ma veľmi ruší. Ďakujem, že prestane.,,
Mohla by som, milá Nevýchova, pokračovať v písaní takýchto malých príbehov donekonečna a nestačil by mi ani celý týždeň!
Nie, všetky deti, ktoré tu spomínam nie sú moje. Mamou som sa ešte nestala.
Píšem o mojich žiakoch, momentálne prváčikoch. Učím už ôsmy rok a Nevýchovu v pedagogike uplatňujem už niekoľko rokov. Je úžasné ako mne i deťom mení život. Ako naša komunikácia buduje trvalý vzťah a ako môžem vidieť deti rásť v tom najdôležitejšom!
Chcela by som vám všetkým veľmi poďakovať za to, že aj vďaka vám nachádzam v škole cestu k deťom, ktoré sú okolím označované ako nezvladnuteľné. Mám rôzne integrované deti, hyperaktivne dievčatko, poruchy pozornosti a správania, autistu a chlapca s veľkými nervovými poruchami. Hľadáme si cestu. Nachádzame, komunikujeme a je lepšie mne i deťom! Žasnem aké vedia byť empatické a citlivé keď im viem povedať ako sa cítim a čo potrebujem.
Žasnem keď to isté vedia urobiť aj oni. :
,, Kamaráti nemôžem sa sústrediť. Potrebujem ticho!,, ( Martinko, 6 rokov..)
Žasnem keď sa rodičovské združenie zmení na konzultáciu o výchove a ako je to možné, že vás pani učiteľka tak rešpektuje. Doma je úplne iný! Nevieme si s ním rady…
Mnohým rodičom som už odporučila vašu láskavú filozofiu s provokativnym názvom 🙂 a je krásne keď vieme byť na jednej vlne..
Našla som sa v práci s deťmi, zvlášť s tými, ktorí to majú o niečo ťažšie. Milujem svoju prácu, túžim sa rozvíjať a aj po ôsmych rokoch praxe ma vždy deti naučia niečo nové. Viem si k nim kľaknúť na koberec. Počúvam ich. Ďakujem vám!
Veľmi by som chcela aby všetci títo ľudia vedeli, že sa to dá! Áno aj v triede a škole to môže byť inak! Nevzdať to s deťmi. Skúšať inak. A zrazu sa to stane. Zrazu sa tak nenadriete a 20 deti vás ide od lásky rozpučiť každé ráno. Nie vždy je to ružové. Aj ja sa hnevám. Aj deti. Ale rozprávame o tom.. Stále…
Alžbeta
