Výchova Nevýchovou: Menej výchovy
a viac života?

“Nevýchova nie je pre každého,” všimli si v Madam Eva
Zajímavý pohled na Nevýchovný přístup a 7 otázek pro Katku Královou

Buďte s dětmi parťáci a domluvíte se na všem, říká autorka Nevýchovy

Skúsili ste všetko, prečítali každú knihu o výchove, no na vaše dieťa nič z toho nezaberá? Čo ak sa odpoveď ukrýva práve v urputnej snahe a spôsobe, akým sa na neho pozeráte? Možno jednoducho stačí menej vychovávať a viac... žiť.

Tiež ste to tak mali? Že od chvíle, ako sa stredom vášho vesmíru stal malý človiečik, ste vkuse niečo riešili, hľadali, veľmi často tápali a ešte častejšie si zúfali. Aby nejedol sajrajty plné éčok. Aby pozdravil aj susedu z deviateho, ktorá vyzerá ako z hororu O perníkovej chalúpke. Aby sme si s ním rozumeli, aj keď bude o hlavu vyšší, než my.Lebo návod na použitie je pri odšťavovači, aj sáčkovom čaji, len pri deťoch nie. Na najdôležitejšiu úlohu nášho života nemusíme skladať skúšky, ani sa špeciálne pripravovať.

Tak to tak všelijako plátame. Snažíme sa načúvať prachom zapadnutým inštinktom, ale v ušiach nám najhlasnejšie rezonujú slová rodičov. Niekedy si pomôžeme literatúrou. Občas to pomáha, najmä ak potrebujeme utriediť si čo a ako. Dosť často nás ale rozčúli, že v dennodennom živote sú tie vzletné myšlienky nerealizovateľné.

Zúfalá matka potrebuje konkrétne riešenia konkrétnych situácií. A zo všetkého najviac možno potrebuje zmeniť postoj k výchove.

Hotový človek, alebo pole neorané

Menej výchovy a viac života, pohody, vzájomného rešpektu a spoločných chvíľ, počas ktorých je dobre obom zúčastneným stranám. Takto si rodičovstvo predstavuje česká pedagogička Kateřina Králová, autorka princípov tzv. Nevýchovy.

Názov sám osebe je trocha zavádzajúci a vyvoláva predstavu zvlčeného dieťaťa ponechaného vlastnému osudu a rodičov s nohami vyloženými na stole. Veľký omyl! Pointa sa skrýva v tom, že zatiaľ čo v klasických postupoch je dieťa zväčša videné ako nedokonalý, nedorobený (s prepáčením) produkt, ktorý treba obrusovať, cepovať a neustále usmerňovať, Nevýchova ho má za plnohodnotného človeka, ktorému najviac prospeje, ak mu budú rodičia čo najmenej prekážať.

V klasických postupoch je dieťa zväčša videné ako nedokonalý, nedorobený produkt. Nevýchova ho má za plnohodnotného človeka.

Čo je samo osebe odvážna myšlienka, ktorá môže dosť popudiť, hlavne, ak nepoznáme širšie súvislosti. „Neprekážať“ totiž v tomto kontexte neznamená nezúčastňovať sa na výchovnom procese, ale byť dieťaťu na ceste životom skôr sprievodcom, než lokomotívou, ktorá ťahá celú vlakovú súpravu a tá sa bez nej nepohne. Bez zbytočného kriku, zákazov a príkazov, či nedajbože bitky – všetko záležitostí, ktoré niečo vyriešia iba dočasne, ak vôbec a v konečnom dôsledku medzi nás a potomka postavia ešte väčší múr.

Úplne polopatisticky. Ak v preplnenom autobuse nepustíte sadnúť si staručkú babičku, presne rovnako sa neskôr zachová aj vaše dieťa, darmo budete mať ústa plné krásnych fráz, ako je správne tak urobiť. Pretože drvivú väčšinu toho, čo sa naše deti od nás o živote naučia, sa nedozvedia z našich rečí, ale z našich činov.

Takto by som to chcela ja. Ako by si to chcel(a) ty?

Základným princípom projektu Nevýchovy je partnerský prístup k deťom. Pozor, nie v zmysle hrania sa na najlepšiu kamošku. Dieťa je dieťa a rodič je rodič. Ale z hľadiska svojich pocitov a želaní sú obaja úplne rovnocenní. A všetky problémy môžu vyriešiť spoločne.

Základom je efektívna a pozitívna komunikácia, pri ktorej rodič nemoralizuje a nenálepkuje (Koľkokrát som ti hovorila, aby si Dunča neťahala za chlpy? Zlé, zlé dievčatko!), ale snaží sa dieťa pochopiť (Chceš Dunča pohladkať, ale nevieš ako, však? Skúsime ho pohladkať tak, aby mu to bolo príjemné?). Cítite ten rozdiel?

Dieťa je dieťa a rodič je rodič. Ale z hľadiska svojich pocitov a želaní sú obaja úplne rovnocenní.

V Nevýchove majú na to skvelú pomôcku. Zakaždým, keď sa vytočíte do nepríčetnosti a na jazyk sa vám nederú práve najmilšie slová, opýtajte sa sama seba, či by ste toto dokázali povedať kamarátke.

Uznávame, že naozaj nie je ľahké pripustiť myšlienku, že s deťmi sa dá komunikovať na partnerskej úrovni. V Nevýchove vám však ukážu, že to ide. Online kurzy, ktoré usporadúvajú, sú zamerané na každodenné situácie v rodine – súrodenecké spory, nástup dieťaťa do škôlky, požičiavanie hračiek na pieskovisku. Žiadne kĺzanie po povrchu, ale realita, z vonkajšieho pohľadu možno banálna, ale pre jej účastníkov nesmierne dôležitá.

Kurzy sú platené (pretože knihy o výchove sa v kníhkupectvách tiež nerozdávajú zadarmo), ale na webstránke Nevýchovy je zadarmo množstvo informácií, článkov a najmä videí, v ktorých Katka Králová zrozumiteľne rozoberá práve takéto situácie.

Number one videjkom z dielne Nevýchovy je podľa nás Jak vychovat superhrdinu. Jeho leitmotívom je motto, ktoré by si mal každý rodič zaliať do jantáru: „Deťom nie je treba zvyšovať, ani budovať sebavedomie. Stačí ich o neho neobrať.“

V koži batoľaťa

Katka vo svojich videách často nabáda na jednu vec. Zatvorte na chvíľu oči a predstavte si, že ste znova tým malým dievčatkom, ktoré ide povedzme prvý krát do škôlky. Ako ste sa vtedy cítili? Čo ste potrebovali, aby rodičia povedali a urobili?

Snaha vcítiť sa do kože vlastného dieťaťa je dôležitá, ale zároveň strašne ťažká. Nevylučujeme, že si pri tom od srdca poplačete, pretože sa vám vynoria vlastné dávne krivdy. Nie je to ľahké. Zvyk je železná košeľa a ťažko sa ho striasť, aj keď nefunguje a prináša veľa stresu.

Snažiť sa komunikovať ináč, konštruktívnejšie, s dôverou a s vedomím, že slová môžu veľmi zraniť, je makačka.

Snažiť sa komunikovať ináč, konštruktívnejšie, s dôverou, že ak ratolesť niečo urobí, nerobí to prvoplánovo preto, aby nás naštvala, ale preto, že je zvedavá, bojí sa, alebo nám tým chce niečo povedať a s vedomím, že slová môžu veľmi zraniť a podkopať sebavedomie a preto ich rozumne vážim, je makačka. Ako sa vám však začínajú prepájať súvislosti, je to stále ľahšie.

Nakoniec zistíte, že ste začala s videom o tom, ako zabrániť bezuzdnému prežieraniu detí počas Vianoc, keď sa na nich odvšadiaľ valia kinderká (6 kroký plán jak zařídit, aby dítě chtělo jíst zdravě...i o Vánocích) a skončíte s tým, že nevýchovné postupy aplikujete nielen na deti, ale aj na partnera, či kolegov. A uvedomíte si, že sa zlepšila nielen vaša komunikácia a vzťah, ale aj celková atmosféra.

Nevýchova nie je pre každého. Ak nepochybujete o tom, či niečo robíte nesprávne, po prvé vám dosť závidíme a po druhé berte tento článok ako pobavenie. Ak sa ale v tom, ako to máte, často necítite dobre (a s vami vaše deti) a chceli by ste čosi zmeniť, možno je toto cesta. Jedno, či druhé je absolútne v poriadku. Na konci dňa chceme všetky to isté. Kúsok obyčajného, ľudského šťastia pre nás a naše deti.

Katka Králová: Kľúčový je rodič

Ako a prečo ste začali s Nevýchovou?

Už v počiatkoch mojej práce s deťmi som sa dostávala do situácií, v ktorých som si nevedela rady a nechcela som na deti kričať, alebo nad nimi stáť ako policajt. Tak som hľadala cestu. A všímala si, ako to „neposlušné“ dieťa začne vychádzať v ústrety, keď zmením spôsob komunikácie. Potom som si to overovala v práci s ďalšími rodinami a videla, ako sa dajú vyriešiť aj zdanlivo neriešiteľné situácie. Fascinovalo ma, že keď sa to podarilo, mame aj dieťaťu sa rozsvietili oči :-). Obaja chcú to isté – rozumieť si. Som presvedčená, že príčinou drvivej väčšiny výchovných problémov je neporozumenie. Chyba nie je v mame, ani dieťati, ale v komunikácii.

Inšpirovali vás nejaké výchovné prúdy, alebo ste chceli vytvoriť čosi „od podlahy?

Nepovedala by som, že som sa snažila niečo vytvoriť, Je to ďaleko jednoduchšie – Nevýchova vychádza zo života. Na začiatku to boli moje situácie s deťmi v škole, pridávali sa skúsenosti z rodín, s ktorými som spolupracovala atď. Tie princípy, ktoré popisujeme, vychádzajú z týchto príbehov.

Funguje Nevýchova na každé dieťa? Nestretli ste sa s „rezistentnými“ deťmi?

Mám skúsenosť, že áno, funguje na každé dieťa. Či skôr s každým dieťaťom – hovorím to zámerne, pretože v tom je podstatný rozdiel, aj keď vyzerá nenápadne. Pokiaľ totiž rodičia hľadajú návod, ako na dieťa, tak im niekedy nevýchovný prístup škrípe. Potrebujú pripustiť myšlienku, že dieťa je ich partner.

Samozrejme, že je menšie a menej skúsené. Ale keď hovorím „partner“, mám na mysli niekoho, kto je v komunikácii rovnako dôležitý, ako ja a má pre svoje správanie vždy dôvod. A jeho dôvod nie je horší, ako ten môj.

Keď idem do komunikácie s tým, že chcem tým dôvodom porozumieť a nájsť spoločné riešenie, je to niečo iného, než keď chcem iba docieliť, aby dieťa urobilo to, čo chcem ja. Platí to aj naopak: rodič je tiež partner a nie ten, kto skáče, ako dieťa píska. To potom nie je Nevýchova, ale šialenstvo :-).

Nevýchova nerieši kojenie, nástup matky do práce atď, ale konkrétne situácie, ktoré môžu v živote nastať. Bolo aj toto cieľom? Nikoho neposudzovať, ale ponúknuť riešenie?

Máte pravdu, nehodnotíme, čo je správne a čo nie. Je to jeden z dôvodov, prečo sa s nami rodičia cítia dobre. Nepotrebujú prehlbovať neistotu, ale nájsť vlastné riešenie pre svoje špecifické situácie, ktoré vyhovuje práve im a ich deťom. Pre niekoho to môže znamenať, že dieťa ide v dvoch rokoch do miniškôlky, v inej rodine nejde do škôlky vôbec. A oboje je v pohode.

Dá sa „dohodnúť“ aj s deťmi, ktoré ešte nerozprávajú?

To je moja obľúbená otázka. Áno, dá a nevýchovné maminy potvrdzujú, že im to ide s maličkými dokonca lepšie, ako so staršími deťmi, zvlášť ak začnú už od perinky. V Nevýchove totiž platí presne ako vo výchove, čím skôr, tým lepšie.

Iba je to trocha iné, pretože dieťatko neodpovedá slovami. Ale mamička sa môže veľmi rýchlo naučiť sa s ním dohovoriť, nie sú to žiadne čary, ani zvláštne schopnosti, iba sa potrebuje upokojiť a začať používať pár jednoduchých vecí v komunikácii.

A čo pubertiaci? Má zmysel začať s Nevýchovou s trinásťročným dieťaťom?

Nikdy nie je neskoro na pekný vzťah. Máme v kurze rodičov rôzne veľkých detí, aj –násťročných a sú úspešní. Pubertiaci sú veľmi citliví na to, ako k nim pristupujeme, či ich berieme a keď vycítia, že to s partnerstvom myslíme vážne, začnú spolupracovať. Len to niekedy chvíľu trvá. Pretože taký pubertiak si už s rodičmi všeličo zažil, zo začiatku je ostražitý a hovorí si: Čo to zas na mňa tá mama skúša?

Akú mieru zohráva v princípoch Nevýchovy spokojnosť rodiča?

Zásadnú. Väčšine výchovných princípov ide o dieťa, jeho zdravý vývoj... my vychádzame z toho, že kľúčový je rodič. Dieťa je s ním v prvých rokoch skoro stále a preberá jeho prístup k životu, prežívanie, aj riešenie situácií. Preto je treba starať sa o to, aby sa aj mama naučila napĺňať svoje potreby.

Niekedy mamičky hovoria, že na to nemajú čas. Lenže keď si nenájdu čas na seba a sú v nepohode, ocitajú sa v bludnom kruhu, pretože dieťa sa od nich tú nepohodu učí.

Katku sme poprosili, aby nám poradila s konkrétnym prípadom

Pre rodinu so štvorročným dieťaťom sú kameňom úrazu ranné odchody do škôlky. Hoci vstávajú včas, prichádzajú medzi poslednými a potomkovi sa niekedy nechce odísť vôbec, hoci inak chodí do škôlky celkom rád. Čo by im na pohodovejšie rána poradila?

K.K.: Musím zdôrazniť, že v situácii tej rodiny môžu hrať úlohu veci, o ktorých ja neviem, takže toto nebude univerzálny návod. Niektoré mamičky z Nevýchovy majú napríklad nakreslenú štruktúru toho, čo je treba ráno urobiť a spolu s dieťaťom jednotlivé body odškrtávajú. Problém je, keď všetku zodpovednosť ťahá mama a dieťa sa hrá. Keď je to spoločný proces a ono vie, že je rovnako dôležité, ako mama, je všetko hneď jednoduchšie.

Iná vychytávka je, že na hodiny nalepíte farebný papierik, aby dieťa vedelo, kedy treba odchádzať. Pokiaľ má časovú štruktúru, spolupracuje oveľa lepšie. Deti nevedia, čo je chvíľka, nerozumejú tomu, že pre vás už je veľa hodín, je to pre ne abstraktný pojem.

Tiež pomôže komunikovať s dieťaťom, čo by potrebovalo, aby sa mu ľahšie odchádzalo. Príklad od jednej mamičky, dievčatko si chcelo obliecť iné nohavice a keď ich dostalo, odchody boli vyriešené. Dosť pravdepodobne nešlo o nohavice, ale že sa dieťa v tej situácii cítilo vypočuté.

Všetko to ale funguje, iba ak sa k deťom chováme ako skutoční partneri. Princípy Nevýchovy sú veľmi jednoduché, je ale treba chápať súvislosti.

Text: Mirka Mihoková
Zdroj: Madam Eva 12/2015

Pokud vás při čtení napadalo, že Nevýchova je možná cesta i pro vás, a chcete se podívat, o čem je kurz, tady na vás čeká: Zjistit víc o kurzu

Pokud se vám článek líbil, pošlete ho dalším rodičům:

Napište nám: Co si myslíte o partnerském přístupu vy?